Môj život v Španielsku

Buenos días, hola alebo chao, každým jedným z týchto slov vás zdravím kamaráti. Dnes by som vám chcela porozprávať o svojom španielskom sne a o tom ako sa mi podarilo splniť si ho – život v španielskej Huelve. Volám sa Mirka, mám 23 rokov a áno, viem rozprávať po španielsky. Ako malá som chcela byť speváčka a snívala som o tom, že raz pôjdem do Super Star, kde všetkým vytriem zrak. Bohužiaľ, do Super Star som to nedotiahla, dotiahla som to oveľa ďalej. A aj keď nebolo vždy jednoduché všetkým dokázať, že na to mám; zvládla som to.

Cesta do Španielska

Som Španielska filologička (áno to som ja – expert na španielsku literatúru, históriu a jazyk) a aj keď nie som dokonalá a stále používam slovník, mám za sebou roky driny. Ale dnes tu nie som preto, aby som rozprávala o svojom živote, teda možno trochu.

Môj španielsky sen, sen okúsiť španielsku kultúru a jej obyvateľstvo, začal už veľmi dávno. Bola som  študentkou bilingválneho gymnázia, keď som sa začala stretávať s príbehmi o Španielsku častejšie. Moji profesori (Marta, Sergio, Jaime či Mar) nám pri každej možnej príležitosti rozprávali čo všetko je tam možné vidieť: festivaly počas Semana Santa, Feria de Abril v Seville kde sa oslavuje flamenco, chutné druhy dezertov ako el flan, los polvorones alebo el roscón de Reyes, ktorý skrýva malé prekvapenie.

Môj prvý pokus prísť do Španielska bol v roku 2019, kedy som si povedala že toto je ten pravý čas okúsiť túto energickú krajinu a jej kultúru. Tento rok si pre mňa ale pripravil pár nie jednoduchých skúšok životom a keďže sa ukázalo že ešte nie som pripravená vykročiť sama životom, do Španielska som sa nakoniec nedostala. No keďže som vždy bola veľmi ambiciózna a tvrdohlavá, zmenila som svoj detský postoj k životu a chytila opraty pevne do rúk. Začala som študovať Španielsku filológiu v Čechách, kde som začala reálne uvažovať čo chcem so svojim životom robiť. Ako to už chodí, prišiel nový vzťah, noví kamaráti, nová práca a zdalo sa že už je všetko tak ako má byť a na tie všetky polená ktoré mi život hádzal pod nohy som si prestala všímať. Prešli dva roky a ja som bola šťastná, pretože som študovala to čo ma bavilo – k tomu som pracovala ako lektorka španielskeho jazyka – čo viac si priať. No môj sen prísť do Španielska sám nezmizol a stále som cítila túžbu vycestovať.

Po skončení štúdia v Čechách to prišlo a bolo rozhodnuté. Prijali ma na Univerzitu v Huelve a prišlo balenie vecí, príprava do sveta (bol to môj prvý let lietadlom) a zanechanie za sebou ľudí a veci čo v mojom živote už bohužiaľ nemali žiadnu úlohu. 

19.09.2022 bol ten deň. Odletela som. A ako mihnutím rukou som bola v Seville – prišlo mi to ako úplne iný svet, slnko hrialo až veľmi, vzduch bol mierne nezvládateľný, no mesto historické a moje pocity neuveriteľné. Sevilla patrí medzi najkrajšie španielske mestá: veľa histórie, teplo a nádhery kde sa obzrieš. La Plaza de España bude určite jedným z prvých miest kam by som vás pozvala, pretože som nikdy nič podobné nevidela.

Huelva – môj nový domov

Neskôr keď som konečne prišla do Huelvy a zložila veci, prišli dni objavovania toho malého ale krásneho mesta. Huelvou prechádza rieka Odiel, ktorá je samozrejme tak veľká že na druhý breh nie je úplne vidieť. Zaujímavosťou ale i druhým miestom kam by som vás chcela pozvať je Muelle del Tinto. Toto miesto patrí medzi moje obľúbené “monumenty” v Huelve a zaujímavosťou je jeho názov: el Muelle del Tinto, v preklade Mólo na rieke Tinto, aj keď leží na rieke Odiel. Toto mólo je miestom mnohých rybárov, mladých párikov ale aj všetkých tých, ktorí sem prichádzajú za účelom krásnych fotiek. Mólo nie je oplotené, čiže je vidieť až za obzor a je voľne prístupné celodenne. Je krásne prísť si sem pozrieť západ alebo východ slnka, ale tak isto je mólo plne krás aj cez deň. Však uznajte sami.

Z Muelle del Tinto je to len krôčik do centra mesta kde nás už čakajú historické monumenty ako katolícke kostoly i budovy, sochy venované Krištofovi Kolumbusovi a mnohé ďalšie. Socha Krištofa Kolumbusa je tu z jedného dôležitého dôvodu: Huelva je prístavné mesto a má vlastný prístav (momentálne už len rybársky) a určite vieme čoho dôležitého sa Španielsko zúčastnilo v roku 1492, keď 3. augusta 1492 Krištof Kolumbus vyplával so svojou flotilou z prístavu Palos de la Frontera, ktorý sa taktiež nachádza v Huelvskej provincii. Ale po poradí, na námestí Plaza de las Monjas môžeme nájsť sochu ktorá zobrazuje Krištofa Kolumbusa, popri ktorej sa tiahne la Gran Vía, ulica večne plná ľudí, ozvučená hudbou a plná sezónnych výzdob. Vianoce na Gran Víi sú neskutočné a i keď tu nesneží vyzerá to tu vianočnejšie ako kdekoľvek inde. 

V Huelve by som vás tak isto zobrala na dlhšiu prechádzku za Monumento a la Fe Descubridora, tiež nazývaný Monumento a Colón. Tento monument, vyhotovený v roku 1929 je venovaný objaveniu Ameriky ako takému a vyobrazuje Krištofa Kolumbusa, ktorý si so sebou nesie kresťanský kríž. 

A ako posledný monument k téme objavenie Ameriky by som vás určite nenechala odísť bez toho aby som vám ukázala Múzeum venované tejto udalosti, ktoré sa nachádza v neďalekej dedinke s názvom Palos de la Frontera. Múzeum Muelle de Carabelas sa skladá z troch presných kópii Kolumbusových flotíl Santa María, la Pinta a la Niña, ktoré s ním prvý krát vyplávali za dobrodružstvom. Síce vstup nie je grátis ale je veľmi lacný, čiže vám ručím za krásny historický zážitok. 

Ak lode nie sú to práve orechové, pozvala by som vás spoznať španielsku krásnu literatúru priamo do rodiska básnika a spisovateľa Juana Ramóna Jiméneza, do dedinky Moguer, ktorá sa nachádza len 10 minút cesty z Huelvy. 

A samozrejme by mi nedalo nespomenúť rodinu Báez, prezývanú Los Litri, ktorej priamym potomkom je môj dobrý kamarát a spolužiak Francisco Javier. Los Litri boli dlhé generácie významnými toreadormi v Huelve, ako aj pred kráľovskou španielskou rodinou. Je im venované námestie v Huelve s názvom Plaza Dinastía de los Litri, kde sa nachádza uprostred kruhového objazdu im venovaná socha Monumento a los Litri, ale tak isto sa v Huelve nachádza La casa de los Litri, kde si môžete dať kávičku popri architektonickom skvoste.

Aby som celý čas nerozprávala len o histórii, porozprávam vám o pár zaujímavostiach. Las gambas de Huelva, los chocos fritos, la pescada a la plancha, los montaditos či café con leche. Všetko toto sú jedlá, ktoré sa oplatí v Huelve vyskúšať. Onubenses (ľudia žijúci v Huelve) sú veľmi hrdí na svoje krevety, čiže všetci čo môžu morské plody odporúčam las gambas de Huelva a los chocos fritos, čo sú v podstate kúsky sépie alebo kalamára. Los montaditos – vynikajúce pretože si môžete vybrať z mnohých rôznych druhov a aby ste si to vedeli predstaviť, sú veľmi podobné ako pannini – teda plnená mini bagetka, jediný problém vidím v porcií, keďže sa jedná o tapas porcia je maličká. Ďalšou zaujímavosťou je el café con leche, čo v preklade znamená káva s mliekom, ktorú vám odporúčam v prípade že máte chuť na kapučíno (ako to slovenské). 

Verím teda, že vás Huelva očarila a už si bežíte kúpiť vlastnú letenku. ☺ 

Vidíme sa na hodinách španielčiny. 

¡Hasta pronto!