Japončina

Moja cesta k učeniu je spojená so záľubou v cudzích jazykoch. Vždy som túžila spoznávať cudzie jazyky a kultúry. Tento koníček sa prehĺbil výberom vysokej školy. Odvtedy aktívne zdokonaľujem svoje jazykové vedomosti a poznávam kultúry, ktorých jazyky vyučujem. Vášeň k cudzím jazykom som sa rozhodla posunúť ďalej a preniesť ju aj na iných ľudí, študentov. Lektorkou som sa stala, aby som mohla prinášať radosť z cudzích jazykov i ostatným. Ku každému študentovi sa snažím pristupovať individuálne, dbať na jeho záujmy, alebo silnejšie a slabšie stránky. Jazyky slúžia k dorozumievaniu sa medzi ľuďmi, preto kladiem najväčší dôraz na konverzáciu, aby boli študenti schopní komunikovať a vyjadriť svoje myšlienky. Samozrejme, nezabúdam ani na ostatné jazykové kompetencie ako čítanie, písanie a počúvanie. Jazyk sa snažím študentom vštepiť prostredníctvom zaujímavých interaktívnych cvičení a materiálov, približovať im tak nielen jazyk, ale i krajinu a jej kultúru.

• Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, Odbor anglická a japonská filológia
• Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Odbor anglický jazyk a kultúra v odbornej komunikácii
• Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Doplňujúce pedagogické štúdium
• Certifikát JLPT (Japanese Language Proficiency Test) – level N3
• Univerzita Palackého v Olomouci, Intenzívny kurz Academic Writing in English

• cudzie jazyky
• cestovanie
• čítanie
• spoločenské hry

• v budúcnosti by som sa rada naučila ďalší ázijský jazyk, navštívila Rusko a ostrov Santorini.

1. Ahoj Mária! Mohla by si nám o sebe povedať pár slov?

Ahoj! Volám sa Mária a vyštudovala som anglickú a japonskú filológiu na Univerzite Palackého v Olomouci. Momentálne pokračujem v štúdiu anglického jazyka a kultúry v odbornej komunikácii spolu s doplňujúcim pedagogickým štúdiom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Okrem toho, že som tieto dva jazyky vyštudovala na vysokej škole, je takmer isté, že sa práve učím ešte nejaký cudzí jazyk. Študovať cudzie jazyky je moja najväčšia záľuba a potešenie.

2. Aká bola tvoja cesta k cudzím jazykom, prípadne k japončine?

Ako som už spomínala, vyštudovala som filológiu – teda odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom jazyka a literatúry daných krajín a kultúr. Presne toto ma vždy priťahovalo. Rada spoznávam nové krajiny, ich špecifiká, obyvateľov a tiež ich jazyky. Preto som sa vydala týmto smerom. Odmalička som túžila poznať čo najviac jazykov. Japončinu som si vybrala preto, že sa mi zdala byť zaujímavá a náročná zároveň – naučiť sa ju som si dala ako výzvu.

3. Ako si sa dostala k učeniu?

Mojou motiváciou je citát Ancora Imparo, čo znamená „stále sa učíme“. Rada sa stále učím – nové fakty, zaujímavosti, činnosti a, samozrejme, jazyky. Je to proces, ktorý sa nekončí ani po absolvovaní školy. A práve túto chuť do učenia a radosť z neho som sa rozhodla rozdávať ďalej. A to tým, že budem učiť nielen seba, ale aj iných.

4. Aké sú tvoje hodiny, na čo sa môžu tvoji študenti tešiť?

Moje hodiny sú predovšetkým zamerané na individuálne potreby študenta. Snažím sa sústrediť na to, s čím majú študenti najväčšie problémy. Pri učení sa cudzieho jazyka je najdôležitejšie jeho aktívne používanie, preto sa zameriavam hlavne na konverzáciu a rozprávanie, ako v angličtine, tak i v japončine. Okrem toho na hodinách rada využívam rôzne interaktívne aktivity na učenie jazyka, kultúry a reálií danej krajiny.

5. Čím sú pre teba zaujímavé tvoje jazyky, teda angličtina a japončina?

Angličtina je v súčasnosti globálny jazyk a považuje sa takmer za samozrejmosť ju ovládať. Na druhej strane japončina je u nás považovaná za exotický jazyk – a to je jeden z dôvodov, prečo sa ju mnohí učia. Navyše je spojená s rôznymi druhmi umenia, bojovými športmi, históriou a kultúrou, samozrejme, typickými kreslenými seriálmi anime či kresbami manga. To všetko ju robí zaujímavou. Pre mňa vždy bola a je zaujímavá najmä svojím spôsobom zápisu, keďže má vlastnú slabičnú abecedu a tiež z Číny prevzaté znakové písmo, čím sa odlišuje od ostatných jazykov.

6. Myslíš si, že je nejaký špeciálny dôvod, pre ktorý by sa ľudia mali tieto jazyky učiť?

Každý jazyk stojí za to sa učiť. Špeciálny dôvod a najsilnejšiu motiváciu má každý človek vo svojom vnútri. Sú rôzne pohnútky, či už je to túžba po cestovaní a návšteve krajiny, pracovné uplatnenie sa, snaha získať nové vedomosti, alebo len zvedavosť. Toto všetko a omnoho viac je tým pravým dôvodom začať sa učiť ďalší cudzí jazyk

7. Bola si v anglicky hovoriacej krajine alebo v Japonsku? Čo si tam zažila, čo ťa prekvapilo, ako sa tam ľuďom žije?

V Anglicku sa mi veľmi páčil priateľský prístup ľudí, dokonca i voči zahraničným turistom. Naopak Japonsko si stále drží odstup od cudzincov a Japonci sú voči nim menej prívetiví než obyvatelia iných krajín. Napriek tomu je Japonsko príťažlivou a zaujímavou krajinou, či už svojou históriou, kultúrou a umením, ale tiež typickým etickým kódexom a špecifikami správania sa, ktorými sa odlišujú od ostatných.

8. Čo máš rada na Japonsku, jeho kultúre, v čom je výnimočné a čo ťa láka?

Japonsko je výnimočné tým, že je také aké je. Je to ázijská krajina, preto sa kultúra, zvyky i jazyk dlišujú od našich. A čím ma láka? Myslím, že všetkým, čo môže ponúknuť. Od historických štvrtí plných starobylých hrdinov, až po moderné štvrte Šindžuku či Akihabara. Lákavé je chladné Hokkaidó, i teplá Okinawa. Miesta preplnené ježkami a reštaurácie, kde sú spoločníkmi zákazníkov mačky či takzvané maids. Ako všetky ostatné krajiny a kultúry, aj Japonsko je výnimočné so všetkým, čo má.

9. Máš špeciálne miesta, niečo, čo by si nám odporučila?

V Japonsku si nájde svoje každý – či už milovník histórie, alebo moderných technológií, obdivovateľ umenia, hudby či bizarností. Impozantné sú rôzne budhistické chrámy a šintoistické svätyne, ktorými sa Japonsko pýši – napríklad chrám Tódaidži v Nare, či Kijomizudera v Kjóte. Krásna je aj príroda, napríklad park Ueno, park Nara typický svojimi srnkami a v neposlednom aj hora Fudži.

10. Čo najviac zaujíma tvojich študentov?

Študentov často zaujíma to, s čím sa už sami stretli – či už pri čítaní mangy, alebo pozeraní anime a japonských filmov, či počúvaní hudby. Pýtajú sa na rôzne použitia a variácie slovíčok, gramatiky i znakov, aby lepšie dokázali pochopiť jazyk ako celok, a tak sa s ním môžu ľahšie stotožniť a osvojiť si ho.

11. Čo máš rada na učení?

Najkrajší pocit je pocit pokroku. Keď vidím, že študenti dokážu porozumieť a vyjadriť to, čo ešte nedávno nedokázali. Okrem toho, učiť sa novým vedomostiam, obzvlášť cudzím jazykom, je ako skladať puzzle. Čím viac častí spolu poskladáte, tým väčší zmysel vám bude dávať celok. A to je druhá vec, ktorú mám rada na učení – keď študentom (a koniec koncov i mne) postupne dávajú zmysel veci, ktorým predtým nerozumeli.

12. Aké sú tvoje odporúčania pri štúdiu cudzích jazykov, prípadne japončiny?

Aby sa človek skutočne naučil cudzí jazyk, je dôležité sa ním obklopiť intenzívne, nie len počas hodiny, ale i mimo nej. Odporúčam pozeranie filmov, seriálov, videí, či počúvanie hudby a čítanie kníh. Angličtina aj japončina sú bohaté na všetky z nich, nebude teda ťažké nájsť si činnosť, ktorá bude nielen prínosná pri štúdiu jazyka, ale i zábavná a pútavá.

Hodiny prispôsobujem želaniam a potrebám študenta. Vždy vychádzame zo spoločného cieľa: v čo najkratšom čase sa naučiť čo najviac nového. Usilujem sa, aby boli moje hodiny „ľahké“ – zrozumiteľné, interaktívne, živé a hravé. Na začiatku si zvolíme tempo, štýl a metódu, ktoré sú najvhodnejšie pre daný typ študenta, jeho zameranie, ciele a úroveň. Na hodinách rozvíjam všetky štyri komunikačné schopnosti: hovorenie, počúvanie, čítanie a písanie. Zvlášť pri japončine, kde je potrebná výnimočná trpezlivosť, je dôležité, aby študent odchádzal z hodín naplnený radosťou z pokroku a s nádejou na rýchle napredovanie.

• Ósacká univerzita, doktorandské štúdium, práca napísaná v japončine: Piesočná žena od Kóba Abeho, získaný titul PhD.
• Tlmočenie a prekladanie z a do japončiny
• Polročný intenzívny jazykový kurz ukončený diplomom
• Štipendijný program Ministerstva školstva v Japonsku – Hokkaidská univerzita v Sappore, Filozofická fakulta, Katedra japonského jazyka a literatúry (2 roky)
• Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave – odbor tlmočníctvo a prekladateľstvo (anglický a japonský jazyk), jedna z 5 študentov, ktorí tento odbor na Slovensku absolvovali ako prví
• Výučba japončiny a angličtiny v Španielsku
• Vysokoškolský pedagóg na Trnavskej univerzite

• Japonsko
• literatúra (hlavne japonská a anglická)
• prekladateľská činnosť z anglickej i japonskej literatúry
• rastliny a zvieratá – milujem mačky
• varenie a pečenie
• výroba mydla
• filmy a hudba
• písanie textov piesní pre speváčku Iku Kraicovú

Moje záľuby čiastočne vyplývajú z mojej profesie – v prvom rade je to literatúra. V Japonsku som študovala japonskú literatúru, na Trnavskej univerzite som vyučovala starú anglickú literatúru, anglickú literatúru 19. storočia, anglickú literatúru 20. storočia a súčasnú anglickú literatúru. S tým ide v ruka v ruke aj moja prekladateľská činnosť: prekladám z anglickej i japonskej literatúry, v súčasnom období sa venujem prekladu japonského románu Mačací hosť od Takašiho Hiraideho a prekladu knihy poézie Jamesa Sutherlanda-Smitha Mačka a rieka. Mám ešte aj iné záľuby – zvieratá, rastliny, varenie a pečenie, výrobu mydla, filmy a hudbu… a som aj autorkou textov piesní pre výnimočnú alternatívnu speváčku Iku Kraicovú, s ktorou sme už spoločne vydali 4 CD: Vlčie balady, Milenka všetkých, V hlbinách a La Loba. Som veľkou milovníčkou mačiek, čo sa dosť odráža aj v mojej tvorbe a výbere literárnych diel na preklad. V tomto období pracujem okrem iného aj na monografii Mačka v japonskej literatúre, kde mám možnosť spojiť moje tri veľké lásky: mačky, Japonsko i literatúru.

• Som poetka a spisovateľka. Vydala som tri knihy poézie – Divosestra (1999), Diabloň (2005), Havranjel (2011) a román pre deti od 11 do 111 rokov Pani Kurčaťová I: Ten, kto sa narodí zle (2018), ktorý som si aj sama ilustrovala. V decembri 2019 mi vyšla štvrtá kniha poézie – Jazver (2019), takisto s vlastnými ilustráciami.
• Za literárnu tvorbu som získala ocenenia: Cenu Rubato, Prémiu Ivana Krasku, Cenu Knižnej Revue za najlepší debut (1999), Cenu Maše Haľamovej za najlepšiu knihu poézie na Slovensku vydanú v priebehu piatich rokov (2001), Cenu Bibiany a slovenskej sekcie IBBY Najlepšia detská kniha leta 2018 a nomináciu na Cenu Incheby za román Pani Kurčaťová. 
• Moja poézia vyšla v mnohých krajinách a je preložená do rozličných jazykov.

1. Ahoj, Eva! Ako by si sa predstavila budúcim študentom?  Dobrý deň, volám sa Eva a verím, že spolu odkryjeme zahalenú tvár japončiny. Budeme postupovať pomaly a systematicky, až sa jej tajuplnosť stane každodennou súčasťou vášho života. 
2. Vyštudovala si angličtinu a japončinu. Zaujímalo by ma, prečo si si vybrala práve tieto jazyky?   V detstve som nebola dobrá v matematike, chémii, fyzike a podobných predmetoch. Moja mama – matematička a chemička – sa zľakla, že som asi zaostalá. Potom si ale radšej povedala, že budem  na jazyky – a dala ma do jedinej základnej školy, kde sa vtedy učila angličtina, za čo jej budem navždy vďačná. Angličtina mi išla a bavila ma od začiatku. Bolo mi jasné, že by som najradšej študovala tento jazyk s nejakým iným. Trikrát ma však na vysokú školu nevzali, a keď som to chcela vzdať, dozvedela som sa, že v Bratislave na Univerzite Komenského prvýkrát v histórii otvorili kombináciu prekladateľstvo – tlmočníctvo: anglický jazyk – japonský jazyk. Veľmi som zatúžila dostať sa tam – v tom čase bola japončina nevídaná exotika – a navyše som do nej bola „tajne“ zamilovaná od detstva vďaka filmu, v ktorom nechali v pôvodnom znení šintoistickú modlitbu, ktorá ma celkom očarila. Zázrak sa stal a ja som tento odbor vyštudovala.
3. Aká bola tvoja cesta k učeniu? Som z učiteľskej rodiny a logicky som si sľubovala, že nikdy nebudem učiť. Ale nedalo sa tomu vyhnúť: najprv som učivo musela vysvetľovať súrodencom a počas univerzity som učila slovenčinu japonskú rodinu, čo bývala v Trnave. V Japonsku ma hneď „schmatli“ na výučbu angličtiny.  Dokonca som tam učila aj češtinu študenta, ktorý chcel v Čechách študovať hudbu. V prvom rade som chcela tlmočiť a prekladať – veď som to študovala. Preto som učenie brala iba ako vedľajšiu činnosť. Tlmočiť som začala z a do japončiny už v prvých rokoch pobytu v Japonsku. Postupne som sa zlepšovala a napokon som aktívne tlmočila asi 15 rokov. Zároveň som sa ale zlepšovala aj v učení, ktorému som sa venovala neustále. V Ósake som mala niekoľko skupiniek japonských študentov angličtiny, súkromne aj v rôznych školách a organizáciách. Bavilo ma všetko, čo som robila, a to bola moja výhoda. Začali ma vyhľadávať ďalší a ďalší… Celý pobyt v Japonsku sa  niesol okrem vlastného štúdia aj v znamení učenia iných, popri tlmočení a prekladaní. Zistila som, že učiť je výborné, lebo sa  pri tom v skutočnosti učíte aj vy sami. A to sa mi páčilo. 
4. Ponúkneš nám ochutnávku z tvojich hodín? Ako vyzerajú? V prvom rade by som povedala, že každá je iná. Určite sa aj veľmi podobajú, lebo každý učiteľ má vlastnú osobnosť, štýl učenia aj metódy alebo prístup. Vlastnú tvorivosť a nápady. Ale to, v čom sú moje hodiny osobité, je, že pre mňa je každý študent individualita s individuálnymi predstavami, očakávaniami, potrebami i tempom. Preto sa usilujem vytvoriť si so študentmi originálny vzťah, ktorý prebieha iba medzi nami. Hľadám spôsoby, aby sa každý z nich u mňa cítil dobre, aby sa odpútal od zbytočností, ktoré by ho vyrušovali, a sústredil sa na seba a vlastnú tvorivú silu, ktorá ho dovedie k postupnému ovládaniu jazyka. 
5. Čo máš rada na angličtine a japončine? Na angličtine výýýýýýslovnosť. Karamel na jazyku, samozrejme, hovorím o tej britskej☺. Keď som sa v desiatich rokoch začala učiť angličtinu, večer pred spaním som si do nekonečna opakovala „tractor“, „tree“, „postman“. Dnes mám na nej rada časy a to, že ich viem vysvetliť. Aj tie, ktoré študenti nemajú v láske, ako predprítomný, predminulý čas a podmienkové vety. No a na japončine – úplne VŠETKO. 
6. Prečo si myslíš, že sa ľudia učia tieto jazyky, alebo prečo by sa ich podľa teba mali učiť?  Myslím, že sa ich učia, lebo je to potrebné. A hlavne pre ľudí, ktorých materinský jazyk nie je veľký, ani svetový. Ale to je na „malých“ jazykoch krásne. Vždy som si hrdo hovorila, ach, chudáci, naša úžasná slovenčina je taká ťažká, nezvládnu ju. Preto musíme byť veľkorysí my a naučiť sa ich jazyk, aby sme spolu mohli komunikovať. To je potrebné, lebo sme zvedaví. Na iných ľudí, iné životy, iné zvyky, iné jedlá a iné krajiny. Ale to som v detstve ešte nevedela. Jazyky som sa učila pre radosť. Odjakživa som milovala slová, ich zvuky, asociácie a konotácie, ich významy, pravýznamy a ich pravdu. Verím, že nie som jediná. Učiť sa jazyk je nádherná možnosť, ako presiahnuť vlastnú danú existenciu.    
7. Precestovala si už veľa krajín. Žila si aj v Japonsku. Aké je Japonsko a život v ňom?  Japonsko je nádherná a očarujúca krajina. Nádherná je prírodou, fungujúcim systémom, bezpečnosťou, históriou, kultúrou – a pre mňa obzvlášť literatúrou. Nádherná je jazykom, písmom, zložitosťou a neuchopiteľnosťou vecí a javov. Ale myslím, že je nádherná najmä ľuďmi a ich myslením. Ich zdvorilosťou, slušnosťou, čestnosťou a filozofiou. Aj náboženstvami, ktoré tam žijú jedno vedľa druhého a nikoho táto symbióza neohrozuje a nerozčuľuje. Určite má, ako každá krajina, aj svoje problémy a negatíva, ale čo sa týka života v ňom, je dôležité, v akej ste pozícii. Či ste Japonec alebo cudzinec; a ak ste cudzinec, z ktorej ste krajiny. A akú tam máte prácu a pozíciu. Môžem hovoriť iba za seba. Japonská vláda mi dala štipendium na štúdium, ktoré som naplno využila, lebo som si ho veľmi vážila. Vďaka nemu sa zo mňa stal profesionál vo svojom odbore, znalec japonskej mentality i jazyka a večný priaznivec môjho druhého domova.
8. Čo sa ti páči na Japonsku a čo by si z neho určite preniesla na Slovensko? Ako som už spomínala, páčia sa mi ľudia a ich zmýšľanie. Ich slušnosť a čestnosť. Ak sa s Japoncom dohodnete, že o rok 3. marca o 14:03 sa stretnete v konkrétnom meste a na určitom mieste, nemusíte si už nikdy viac telefonovať, esemeskovať a potvrdzovať, že tam príde(te). On tam proste bude. Horšie je to s nami. Ak by náhodou dovtedy zomrel, jeho rodina vám to oznámi. Stretla som sa tam s toľkými láskavosťami, veľkorysosťami, vznešenosťou v činoch aj v správaní, že si niečo také na Slovensku vôbec neviem predstaviť. Toto by som určite na Slovensko preniesla, žiaľ viem, že je to len utópia. 
9. Odporučila by si študentom nejaké miesta, ktoré by mali vidieť? V Japonsku treba vidieť všetko. Počas dlhých rokov, ktoré som tam strávila, som sa o to aj usilovala. Bežne sa chodí do Tókja, Kjóta, Nary, Ósaky, na Fudži. Ja som žila všade, aj na Hokkaide v Sappore, aj na Kjúšú v Nagasaki, navštívila som aj tropickú Okinawu a ľadové severné Memanbecu, kde som tlmočila na ľadoborci. V Japonsku sa oplatí vidieť čokoľvek. 
10. Japonsko je pre Slovákov veľmi ďaleká a exotická krajina. Čo ľudí zaujíma najviac? Ich záujem sa odvíja od toho, aký rozhľad o Japonsku majú. Niektorí sa pýtajú, či sa Japonec dá rozoznať od iných Ázijcov, iní sa pýtajú na šintoizmus verzus buddhizmus, alebo či sú naozaj takí zdvorilí, ako o nich počuli/čítali/videli v dokumentoch… Mladí ľudia sa učia japončinu kvôli anime a manga, starší kvôli japonským športom a umeniam, iní preto, že chcú zvládnuť z lingvistického hľadiska jeden z najťažších jazykov sveta, ďalší preto, lebo japončina sa im zdá krásna foneticky.  Pýtajú sa na kultúru, život tam, a hlavne na osobné zážitky. A či sa japončina dá naučiť. 
11. Učíš už veľa rokov, čo ťa za tú dobu na učení ešte stále baví? Myslím, že ma to baví stále viac. Považujem to za životné šťastie – napriek mojej prísahe v detstve, že učiť nikdy! Baví ma stretnutie s každým novým študentom, odhadovanie, aký asi bude, koľko vydrží, akým tempom bude postupovať, čo nové sa od neho dozviem. Baví ma zisťovať, koľko toho viem a koľko neviem. Baví ma sledovať pokroky a úspechy študentov, ich radosť z každej dosiahnutej veci, z každej mojej pochvaly, z každej hodiny. Baví ma myslieť na nich, keď nie sme spolu, tešiť sa na ďalšiu hodinu a držať im palce.
12. Máš špeciálne rady na štúdium jazykov, prípadne japončiny? Nie. Iba byť trpezlivý, vydržať prípadné krízy a veriť si. Hlavne neustále sa chcieť učiť a uchovať si radosť z učenia.