Silvia Launais

lektorka francúzskeho jazyka

Lektorka francúzskeho jazyka

Salut!

Volám sa Silvia a študovať francúzštinu bol môj sen od základnej školy. V tom čase sa francúzština vyučovala len na veľmi málo základných školách. Keď som si hľadala strednú školu, jediná moja podmienka bola, aby sa tam vyučoval francúzsky jazyk. Odvtedy je francúzština môj osud, čo sa týka pracovnej aj súkromnej sféry. Pracovala som priamo vo Francúzsku pre jednu firmu v automobilovom priemysle. Vďaka tejto práci sa uskutočnil môj ďalší sen, zažila som Červené námestie v Moskve. V práci som stretla aj budúceho partnera, ktorý nebol Rus ale, samozrejme, Francúz. Naša domácnosť je teda dvojjazyčná, keďže môj partner je Francúz a spolu máme syna, ktorého vychovávame v dvojjazyčnom prostredí.

Moje hodiny

Počas hodín rada rozprávam zaujímavosti z kultúry, gastronómie, histórie... So mnou je to virtuálne cestovanie. Vzdelávanie ma zaujalo prvýkrát, keď sme mali školenie v Carrefour-e. Pomyslela som si, že by som tiež chcela robiť niečo také, školiť, odovzdávať vedomosti, poznatky o francúzštine. Potom som školila zamestnancov a popri práci som doučovala. Neskôr som si našla prácu v automobilovom priemysle a tam som začala učiť francúzštinu kolegov. Samozrejme, vo francúzskej firme. Moja podmienka vždy bola mať prácu, ktorá súvisí s francúzštinou. Vo Francúzsku som školila aj vo firme a tvorila som si vlastné materiály. Mala som už vycibrenú technickú francúzštinu, teda som nemala problém s terminológiou. Mám aj skúsenosť s tlmočením, tlmočila som pre slovenskú armádu alebo ministerstvo vnútra.

Francúzski kolegovia o mne povedali, že mám rýchlejšiu kadenciu ako Francúzi.

Keď som prišla do Francúzska, mala som zaujímavý zvyk. Rodičom som posielala pohľadnicu z každej dediny aj s pikoškou. Teraz majú asi 50 pohľadníc.

1. Ahoj, Silvia! Čo by si nám o sebe prezradila na úvod?

Salut! Ahoj, som mamina malého výmyselníka Mateja, s ktorým sa doma nikdy nenudíme. Moja rodina je dvojjazyčná, pretože som si muža „priviezla“ z Francúzska. Veľmi rada čítam. Najviac ma bavia časopisy, v ktorých sa zábavnou formou človek veľa dozvie a naučí. Babrem takmer do každého športu, ale ani jeden neviem poriadne. Vďaka tomu so mnou nie je nuda. Milujem vtipy o zvieratkách a som veľmi ukecaná.

2. Prečo si si vybrala práve francúzštinu? Čo ťa na nej zaujalo?

Francúzština bola mojím snom v podstate od mala. V tej dobe bola u nás veľmi málo rozšíreným jazykom, na základných školách sa nevyučovala takmer nikde. Jediná moja podmienka pre strednú školu bola, aby sa tam vyučovala francúzština. Mama mala z toho hrôzu, lebo sa bála, ako mi doma budú kontrolovať úlohy a myslela si, že to budem flákať... Asi v tom čase sa mi tento jazyk páčil hlavne po zvukovej stránke. Vtedy to bol nezvyčajný jazyk a očaril ma aj svojou minulosťou, ako bývalý jazyk diplomatov a kráľov. Stále verím v jeho znovuzrodenie aj na diplomatickom poli – vďaka EÚ.

3. Je podľa teba francúzština ťažký jazyk?

Moji kolegovia, ktorých francúzštinu učím, tvrdia, že je veľmi ťažká. Ja to tak nevnímam. Dá sa povedať, že moja životná cesta sa stále točí okolo tohto jazyka a je to môj splnený sen. Asi to tak platí vo všetkom. Ak niečo robíš preto, že to chceš, tak to ťažké nie je.

4. Aké máš skúsenosti s učením a ako by si opísala svoj štýl učenia?

Francúzštinu som začala učiť po návrate z Francúzska, u nás vo firme. Je to pre mňa relax popri bežnej práci, keďže tento jazyk je niečo, čo naozaj milujem. Na hodinách idem síce podľa knihy, ale kniha mi slúži skôr ako záchytný bod. Veľmi rada skĺznem do osobných zážitkov a skúsenosti z Francúzka. Tam čerpám inšpiráciu na témy aj mimo knihy, respektíve na doplnenie informácií. Študenti sa so mnou učia nie len formálny jazyk, ale spoznávajú „bežné“ Francúzsko s jeho zvykmi aj zvláštnosťami. Už sa mi stalo, že študent mi povedal, že francúzština ani nie je taká strašná, keď spozná aj nejaké pikošky.

5. Máš veľa skúseností s tlmočením, pomohli ti aj v učení?

Tlmočenie, hlavne simultánne, je veľmi náročné, tam človek ide v úplne inom móde. Musíš sa odosobniť od vonkajších vnemov. V učení mi skôr pomáha skúsenosť zo života vo Francúzsku. Až keď sa integruješ do danej krajiny, spoznáš jazyk ako celok. Jazyk to nie je len gramatika a slovíčka. Táto osobná skúsenosť ma inšpiruje aj v tom, čo chcem odovzdať mojim študentom.

6. Nejaký čas si žila vo Francúzsku. Ako na teba zapôsobila francúzska kultúra a Francúzi? Ak ich porovnáš so Slovákmi, sú v niečom iní?

Podľa mňa sme si dosť podobní, a určite sa spolu zhodneme skôr, ako napríklad s národmi, ktoré nevychádzajú z európskej kultúry. Francúzi sú však neuveriteľní „hundroši“, ale vedia si to aj priznať. Frflú na všetko. Nakoniec, pramení to aj z ich histórie... Revolúcia, potom štrajky. Sú aj veľmi hrdí, lebo na základe výdobytkov revolúcie sa pokladajú za zakladateľov rovnosti a slobody medzi ľuďmi. Aj keď to možno teraz vďaka médiám tak nevyzerá, podľa mňa sú dosť otvorení a radi spoznávajú iné kultúry. Keď som tam ešte pracovala, bola som ich rarita zo Slovenska a veľa sa o nás zaujímali a radi počúvali moje rozprávanie o Slovensku.

7. Čo francúzske by si odporučila svojim študentom? Napríklad jedlo, miesto, film... prípadne niečo iné.

Miest je neuveriteľne veľa, ale ak by sme išli na typický poznávací zájazd do Paríža, pre mňa jednoznačne z múzeí vyhráva Musee d´Orsay, ktoré sa nachádza v bývalej budove železničnej stanice a je tam úžasná zbierka impresionistov – sú moji obľúbení. Ak by ste odišli z Paríža bez toho, aby ste sa zastavili na Montmartre, to je akoby ste v Paríži ani neboli.
Bretónske pobrežie je veľmi čarovné a v jeho pobrežných mestečkách akoby sa čas zastavil. Skvelým zážitkom je aj jesenné vinobranie v Burgundsku a neuveriteľnú atmosféru mu dodáva aj počasie a keď ešte máte šťastie na prvý sneh.
Z jedál si neviem vybrať, lebo každý región má svoju jedinečnú špecialitu. Doma sa ich snažím aj variť, takže na hodinách o nich určite porozprávam. Ja osobne milujem „fois gras“ vykŕmenú kačaciu alebo husaciu pečeň, ktorá sa pripravuje najčastejšie s koňakom a podáva sa ako slávnostné predjedlo na perníku alebo toaste s cibuľovým alebo figovým džemom. Skoro by som zabudla, milujem „macarons“ akoby mandľové pusinky s rôznymi plnkami. Pre mňa je však TOP čokoláda!
Mám veľmi rada francúzske komédie, staré dobré „funesovky“ aj tie novšie. Výborná a aj dosť aktuálna na tému tolerancie je „Čo sme komu urobili“.
Poznáte ZAZ? Nie? Tak si skúste vypočuť, má naozaj chytľavé melódie.

8. Prečo si myslíš, že by sa ľudia mali učiť po francúzsky?

No napríklad preto, aby ste pesničkám od ZAZ porozumeli. A potom, keď pôjdete do francúzsky hovoriacej krajiny, má to jedinečné čaro, dohovoriť sa ich jazykom. Plus, napríklad, Québec má veľmi milý akcent, ale bez toho, aby ste hovorili po francúzsky, si québeckú francúzštinu neužijete. Navyše, Francúzi veľmi oceňujú, keď vidia, že sa cudzinci snažia naučiť ich jazyk. A keď si budete popod nos pospevovať „Ooooo Champs Elyseeeeeeees....“ so správnou výslovnosťou budete mať hneď pocit, že ste v Paríži pod Víťazným oblúkom.

9. Prezradíš nám, na čo by sa mohol tvoj študent tešiť na spoločných hodinách?

Na spoločné cestovanie po Francúzsku! Asi si si už všimol, že Francúzsko a francúzštinu milujem, takže sa s mojou vášňou veľmi rada podelím. A bien tôt.

Kontaktujte nás

              

Kde nás nájdete

Hviezdoslavova 14
917 01 Trnava
Triedy sa nachádzajú na 2. poschodí
v budove poisťovne Kooperativa.
(Dostupné aj výťahom)

Jazykové verzie